COVID-19 - pre viac informácií kliknite tu
Dnes je utorok 20. apríla 2021. Sviatok má Marcel zajtra má sviatok Ervín .  

Domovská stránka
Ochrana osobných údajov
Nemocnica
Služby
Nadácie
Pre pacientov
Mediálne centrum
Pracovná zdravotná služba
Projekty EÚ
Výskum a vývoj
Protikorupčná linka
Podávanie sťažností
Etický kódex
COVID-19
Všeobecné obchodné podmienky

    


Domovská stránka arrow web arrow Nemocnica v médiách arrow Pneumológ doc. Joppa o postcovidom syndróme
Pneumológ doc. Joppa o postcovidom syndróme Formátovať pre tlač

16 marec 2021    

Vyliečením to nie vždy končí, pacientov ničí postcovidový syndróm.
Spôsobuje mŕtvice aj zlyhávanie pľúc.

Uverejnené: 13.3.2021 v denníku Korzár

Lekári denne prežívajú realitu, ktorá má len veľmi málo radostných momentov. Aj keď sa pacient po náročnej liečbe ochorenia Covid-19 zotaví natoľko, že môže ísť domov, stále to nemusí znamenať, že má vyhraté. Čoraz častejšie sa objavujú prípady s postcovidovým syndrómom, ktorý má skutočne pestrú plejádu symptómov. Prednosta Kliniky pneumológie a ftizeológie UNLP Pošice PAVOL JOPPA opisuje, ako sa môže prejavovať a aj to, či je liečba v Tatrách vhodná pre každého.

Image
doc. MUDr. Pavol Joppa, PhD.

V týchto dňoch ubehol rok od prvého prípadu vírusu Sars-CoV-2 na východnom Slovensku. Situácia sa odvtedy radikálne zmenila. Aký to bol rok z vášho pracovného pohľadu?
- Aj covid sa za ten rok zmenil. Prvý nárast sme zaznamenali v septembri, dovtedy sme tu mali Covid-19 výnimočne a ani nie my, ale skôr sa s infikovanými pacientmi stretávali infektológovia. Keď bolo zrazu päť pacientov naraz, tak to už bolo celkom veľa. Dnes lieči celá UNLP na Rastislavovej ulici len covidových pacientov. V prvej vlne bolo veľa podozrení, práce nebolo ani vtedy málo, ale skôr to bolo o vylučovaní podozrení.

A potom 11. augusta oznámil minister zdravotníctva začiatok druhej vlny.
- Nárast u nás začal v septembri a v septembri bolo v tejto nemocnici aj prvé úmrtie. Tri mesiace po tom, teda zhruba od januára, sa bolo potrebné začať zaoberať aj pacientmi po covide. Mnohí sa už vracajú na svoju prvú kontrolu. Postcovidový syndróm riešime od nového roka vo veľkom počte. K akútnym prípadom nám pribudli aj tí, ktorí covid prekonali a majú pretrvávajúce problémy.

Povedali ste, že sa koronavírus Sars-CoV-2 za ten rok zmenil, máte na mysli mutácie?
- Covid sa zmenil v tom, že dominantnou sa stala britská mutácia a práve tu v Košiciach sa zdá, že jej je najviac na Slovensku. V nemocnici ju malo 92 percent pacientov. Je nákazlivejšia, ochorie viac ľudí, aj viac zraniteľných ľudí. Aj tí čo prežívajú sú veľmi chorí. Najhoršie je, keď je chorý po vyliečení invalidizovaný tým, že u neho pretrváva chronické dychové zlyhávanie. Je odkázaný na kyslík. Je možné mu ho predpísať domov, no domácnosť už neopustí. Veľa ľudí skončilo takýmto spôsobom, aj keď predtým nemalo žiadnu chronickú pľúcnu chorobu.

Čo to postcovidový syndróm vlastne je?
- Je to pretrvávanie alebo znovuobjavenie ťažkostí v príčinnej súvislosti s covidom po viac ako dvanástich týždňoch po prekonaní ochorenia.

Niekedy sa postcovidový syndróm spája s dlhým covidom, je to to isté?
- Nie je to to isté. Pri dlhom covide nevie imunita zničiť vírus ani za tých 21 dní ako je uvedené vo vyhláške. Človek má dlho teploty, vírusu sa zbavuje aj šesť týždňov. Pretrváva PCR pozitivita, ale máme za to, že to spôsobujú fragmenty vírusu, nie sú to životaschopné vírusové častice.

Je postcovidový syndróm naviazaný na diagnózy, ktorými človek trpel ešte pred covidom?
- Na komorbiditu nie, ale na ťažký priebeh áno, hoci je to potrebné špecifikovať. Existuje najmä priamy súvis medzi ťažkým priebehom ochorenia Covid-19 a pľúcnym zlyhaním. Akékoľvek iné prejavy postcovidového syndrómu ale môžu mať pacienti s rôznym priebehom ochorenia.

Aké sú najčastejšie prejavy postcovidového syndrómu?
- Prvá veľká skupina pacientov má pľúcne príznaky, je to logické, keďže tento koronavírus zasahuje primárne pľúca. Aj tí, ktorí dopadli lepšie, resp. stredne dobre a nie sú odkázaní na kyslík, môžu mať ťažkosti v zmysle dlhotrvajúceho kašľa, zadýchavania sa pri námahe, pociťujú tlak alebo bolesť na hrudníku. Príznaky môžu byť s alebo bez nejakých funkčných alebo röntgenových zmien.

Čo to znamená? Môže sa pacient zadýchavať, ale röntgen nič neodhalí?
- Pacienti po covide, z pohľadu nás, pľúcnych lekárov, by sa dali rozdeliť do štyroch skupín. Najlepší sú tí, ktorí nemajú ani ťažkosti ani nálezy. Potom sú takí, čo ťažkosti nemajú alebo ich nevnímajú, necítia, že by im niečo bolo, ale majú nálezy, na CT vidieť abnormality. Najhoršie dopadli tí, ktorí majú aj nálezy aj ťažkosti. A potom je tu skupina, ktorá má ťažkosti, ale nálezy nemajú. Subjektívne vnímajú problémy, ale nedošlo k merateľnému poškodeniu pľúc. U nich je perspektíva, že postcovidový syndróm odznie, môžeme nasadiť len symptomatickú úľavovú liečbu.

Ako môžeme definovať námahu? Niekto nedokáže vyjsť jedno poschodie, ale pacienti v akútnej fáze často popisujú, že je pre nich neprekonateľná aj cesta na toaletu.
- Najpresnejšia definícia je, že pacient netoleruje to, čo predtým vládal.

Čo robí covid s pľúcami?
- U pacientov v akútnej fáze, ktorí potrebujú hospitalizáciu, je prítomný obojstranný zápal pľúc. Časti, ktoré sú zápalom postihnuté, sú ako keby porozhadzované po celých pľúcach a striedajú sa s nezasiahnutými okrskami. Toto je úplne typické, že je zápal obojstranný a že je všade. Pri iných zápaloch pľúc sa dá obvykle povedať, že je zápal buď len vpravo alebo vľavo. To, koľko z pľúc je zasiahnutých covidom sa dá aj číselne vyjadriť, tzv. skóre závažnosti. Hodnotených pľúcnych lalokov je päť a každý sa hodnotí podľa závažnosti číslami od jedna do päť. Najvyššie skóre je dvadsaťpäť, čo je zároveň aj najhoršie, teda covid je po celých pľúcach. Keď vidíme toto skóre 22 z 25 je nám jasné, že pľúca sú veľmi ťažko poškodené. Sú prestúpené zápalovými bunkami a zároveň presiaknuté zápalovou tekutinou bohatou na cytokíny. To všetko sa pri hojení rozpúšťa a odchádza. Časti, ktoré boli najzasiahnutejšie sa hoja aj tvorbou ľudovo povedané jaziev. Jazva nie je plnohodnotné tkanivo, nemá funkciu ako riadne pľúcne tkanivo, teda nedostáva kyslík do krvi a oxid uhličitý von z tela.

Ako zisťujete stav pacienta, spoliehate sa na to, čo vám povie alebo vám drepuje v ambulancii?
- Vystavíme ho námahe, najštandardnejší je test šesťminútovej chôdze, keďže chôdza je najprirodzenejší pohyb. Počas toho majú nasadený pulzný oximeter. Ak sledujeme pokles hodnôt, tak je prítomné dychové zlyhávanie. Podľa predpisov je na tento test potrebná tridsaťmetrová chodba, čo je niekedy priestorový problém. Praktickejší test je sed-stoj. Po dobu jednej minúty človek dookola vstáva a sadá. Skoro ako drepy, ale ľahšie.
Niekedy zavčasu vidíme rádiologicky popísateľný organizujúci sa zápal. Smeruje do zjazvenia, ale v tomto štádiu sa to ešte dá zvrátiť nasadením systémových kortikosteroidov. Pacient nie je nákazlivý, nie je to spôsobené infekciou, ale reakciou tela na ňu, zápal robí samo telo. Stále sme v čase po prekonaní akútneho ochorenia.

Je rovnako účinná aj rehabilitácia?
- Druhá vec, ktorou sa dá účinne brániť jazveniu alebo naťahovať väzivové jazvy je cvičenie. Aj ten, kto dostane kortikoidy, by ich nemal vnímať ako zázračnú tabletku, vyložiť si nohy a sedieť. K farmakologickej liečbe je vždy potrebné doplniť aj nefarmakologickú liečbu, čo je v tomto prípade rehabilitácia. Je nesmierne účinná, dokonca oveľa viac, ako máme často nastavené v hlave.

Postocovidový syndróm sa ale netýka len pľúc.
- Netýka, druhú veľkú skupinu tvoria mimopľúcne príznaky. Tie môže mať hocikto, kto prekonal covid, sú veľmi pestré a celotelové.

Ako veľmi sú vážne?
- Covid napríklad predstavuje prozrážanlivý stav, zrejme za to môže imunitná odpoveď. Zápal a zrážanie krvi sú veľmi tesne prepojené. Vznikajú pľúcne embolizácie, cievne mozgové príhody - porážky, infarkty tri mesiace po covide. Poznáme neuropsychiatrickú skupinu - tam sa objavuje kognitívny deficit. Pacienti sú nesústredení, pamäť nie je ako predtým, nevedia sa vrátiť do práce lebo im hlava nefunguje, objavuje sa nespavosť, depresívne ladenie, strata čuchu a chuti, ktoré sa nevracajú celé mesiace, únavový syndróm. Reumatologickým smerom zas pozorujeme bolesti kĺbov, svalov. Možné sú kožné vyrážky. To všetko sa môže stať aj pacientom, ktorí mali ľahký priebeh ochorenia.

A potom sú tu pacienti, ktorí sú späť len vďaka umelej pľúcnej ventilácii.
- Hovoríme tomu postintenzívny syndróm, týka sa pacientov, ktorí boli na jednotkách intenzívnej starostlivosti. Predstavte si, že máte nohu v sadre a inštrukciu nehýbať ňou štyri týždne. Keď tú nohu zo sadry vyberú, tak na ňu neviete došliapnuť. Noha je slabá a mľandravá. No a keď niekto štyri týždne len leží, je celý mľandravý. Svaly ochabnú, sú posťahované, nervy sú otlačené - ako keď si v noci priľahnete ruku a brní vám, im brní, ale celé týždne. Pacienti majú preležaniny, dieru v krku, poruchu hlasu. Znovu sa učia sedieť, postaviť sa na nohy, urobiť prvé kroky.

Pacientov s postcovidovým syndrómom bude pribúdať, plánuje sa zriadenie postcovidovej ambulancie?
- Začína sa o tom u nás hovoriť, impulz prišiel z úrovne vedenia nemocnice. Je to nad rámec jednej odbornosti. Ambulancia alebo centrum by malo byť medziodborové. Najväčšie zastúpenie by mali mať pľúcni lekári a zobrazovacie metódy, rehabilitácia. Bol by potrebný neurológ, kardiológ, psychiater, kožný lekár. Hovorí sa aj o lôžku, nielen o ambulancii. Rehabilitácia by bola efektívnejšia formou dlhodobejšej starostlivosti. Máme vzory v Českej republike. Zatiaľ hovoríme najmä o ambulantnom dochádzaní pacientov, no využitá by mala byť aj kúpeľná liečba. Všetko je pre pacienta lepšie ako zostať pasívne doma.

S liečeniami pre pacientov po covide to nie je práve ideálne.
- Začína sa to rozbiehať, no je potrebné si uvedomiť, že ich nemôžeme poslať kdekoľvek. Tatranská Polianka, Tatranská Kotlina sú fajn. Kotlina má tú výhodu, že je položená najnižšie, už Polianka je vyššie, hypoxickým ľuďom sa tam môže zle dýchať. Tatranské liečebne majú širokú paletu nadmorských výšok. Lekár musí rozmýšľať, ktorého pacienta, kam poslať. Napríklad Hágy sú najvyššie a nemusia vyhovovať každému.

Čo môže urobiť obvodný lekár?
- Zväčša má s pacientom prvý kontakt. Ak sa postcovidový príznak objaví a pretrváva, môže urobiť základné vyšetrenia. V období do troch mesiacov po covide je stále nádej, že sa stav zlepší, ešte dobieha rekonvalescencia. Ak ale trvá alebo je horší, pacient je kandidát na odoslanie do postcovidového centra alebo ambulancie.

Teda pacient sa vylieči z covidu a má pocit, že mu už bude len lepšie, no zrazu sa môžu objaviť príznaky, ako ste spomenuli vyššie.
- Áno, vylieči sa a napríklad po mesiaci môže niečo vyskočiť, toto je typické pre tie problémy so zrážanlivosťou krvi. Zopár takých prípadov mi aj utkvelo v pamäti. Pacient prežil, vyliečený odchádzal domov a o tri mesiace dostal mozgovú príhodu, ktorá je spájaná s covidom. Stáva sa to aj pri maximálnej antikoagulačnej liečbe (proti zrážaniu krvi, pozn. red.) a silný rizikový faktor je obezita.

To je bezútešný stav, keď aj napriek enormnej snahe vyliečiť sa napokon sa vyskytnú také vážne komplikácie ako je mozgová príhoda.
- My do pacienta predpísanú liečbu dodáme, ale ako s ňou biologický systém naloží sa mu nedá nariadiť. My nemôžeme rozkázať orgánu, aby urobil uniformne toto, ak podáme toto. Dáme, čo máme, niekedy to funguje viac a niekedy menej.

Vymýšľa sa stále nová liečba?
- Sú stále nové lieky a naopak, tie ktoré sa dávali na začiatku prvej vlny sú už pasé. Jeden liek, ktorý je používaný na liečbu AIDS sa už pri liečbe Covid-19 nepoužíva. Pred rokom sme vkladali nádeje do lieku na maláriu, ale už sme ďalej. Naopak sa objavili lieky, ktoré sme vtedy nedávali do súvisu s covidom, napríklad kolchicín alebo antivirotiká ako favipiravir, od leta sa používa remdesivir.

Môžu sa zaočkovať pacienti s postcovidovým syndrómom?
- Môžu a odporúča sa to, zrejme je imunita navodená očkovaním kvalitnejšia než prekonaním ochorenia. Vakcinácia má svoj význam, chráni pred ťažkými priebehmi. Pozorujeme, že opätovná nákaza býva horšia. Sú to preteky s časom, mutácie vznikajú, keď sa vírus šíri z človeka na človeka. Ak podstatne znížime prenos, eliminujeme mutácie.

Existuje už na postcovidový syndróm aj oficiálne číslo diagnózy?
- Už sa na tom pracuje, zatiaľ boli len dva kódy U07.1 potvrdená diagnóza Covid-19 a U07.2 podozrenie na diagnózu Covid-19. Aktuálne pribudli ďalšie, ktoré by mali obsiahnuť aj príznaky postcovidového syndrómu.

Čítajte viac (odkaz je potrebné skopírovať do vyhľadávača): https://kosice.korzar.sme.sk/c/22614272/vyliecenie-nie-je-vzdy-posledna-bodka-pacientov-nici-postcovidovy-syndrom.html?ref=trz

Pridal: Mgr. Ladislava Šustová    
Naposledy zmenené ( 24 marec 2021 )    
< Predchádzajúce   Ďalšie >
Právno-personálne inform.
Verejné obstarávanie
Nehnuteľný majetok
Tlačivá
Faktúry a objednávky
Pre zamestnancov

 
Najnovšie
Najčítanejšie

 

 
 


Louis Pasteur

©2000-2020 UNLP Košice
ISO 9001 ISO 9001