Vo veku 93 rokov nás navždy opustil uznávaný chirurg prof. MUDr. Emil Matejíček, DrSc., čestný člen viacerých chirurgických spoločností vo svete.
Posledná rozlúčka so zosnulým bude v piatok 5. apríla 2013 o 11:00 hod.
v obradnej sieni Krematória v Košiciach.

Česť jeho pamiatke!

ŽIVOTOPIS:
Prof. Emil Matejíček, DrSc. Dr.h.c. sa narodil 5. 1. 1920 v Púchove. Gymnázium absolvoval v Trenčíne a Lekársku fakultu na UK v Bratislave a Karlovej univerzite v Prahe. Po skončení štúdia nastúpil na chirurgickú kliniku v Košiciach, ktorej bol verný až do ukončenia aktívnej činnosti. Tu prešiel všetkými funkciami, od sekundárneho lekára, cez klinického asistenta a po ukončení ašpirantúry v roku 1956 od 1. 9. 1956 pôsobil vo funkcii docenta. Za profesora bol vymenovaný 1. 11. 1963. Počas ašpirantúry sa okrem všeobecnej chirurgie školil aj v hrudníkovej a kardiovaskulárnej chirurgii.
Stážoval na chirurgických klinikách v Hradci Králové, Olomouci. Navštívil viaceré pracoviská v Moskve, Londýne, Edinburgu, ako aj pracovisko profesora Dubosta v Paríži. Na chirurgickej klinike v Košiciach založil oddelenie experimentálnej chirurgie a rozvinul výskumnú činnosť zameranú na problémy temporérnej ischémie, kardiovaskulárnej chirurgie a transplantácie orgánov. Ako prvý v ČSR v roku 1954 vykonal intratorakálnu transplantáciu srdca a pľúc v experimente. Výsledky osemročnej experimentálnej činnosti zhrnul do dvojzväzkového diela „Revaskularizácia myokardu“. Táto práca sa stala podkladom doktorskej dizertačnej práce, ktorú obhájil ako prvý z lekárov na Slovensku v roku 1960.
Jeho široký vedecký záber dokumentuje 347 prác uverejnených v domácich i zahraničných časopisoch a prednesených na domácich a zahraničných podujatiach. Významná časť sa zaoberá chorobami kardiovaskulárneho systému.
V roku 1967 sa stal členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied (SAV), v roku 1971 členom korešpondentom Československej akadémie vied, v roku 1980 akademikom SAV. Od roku 1961 bol členom výboru chirurgickej spoločnosti, od roku 1977 do roku 1989 predsedom výboru Slovenskej chirurgickej spoločnosti. 
V  rokoch 1964-1969 bol rektorom UPJŠ v Košiciach.
Jeho zásluhy na rozvoji zdravotníctva na Slovensku sú nevyčísliteľné. Potreba realizácie
a urýchlenia výstavby komplexu Fakultnej nemocnice a Lekárskej fakulty v Košiciach, bola hlavným motívom pri rozhodovaní prijať kreslo ministra zdravotníctva vlády SR, ktoré zastával od 8. 12. 1971 do 15. 6. 1985.
Počas pôsobenia v kresle ministra, boli uvedené do prevádzky mnohé zdravotnícke komplexy, farmaceutické firmy, kúpeľné a rehabilitačné zariadenia.
Popri plnení rôznych povinností nezabúdal ani na výchovu vedeckých a pedagogických pracovníkov. Vychoval 14 kandidátov vied, 3 doktorov vied, 9 docentov a 5 profesorov chirurgie. Aktívne sa pričinil o vytvorenie Neurochirurgickej kliniky, Kliniky detskej chirurgie (terajšej II. chirurgickej kliniky), Kliniky úrazovej chirurgie, ako aj Kliniky plastickej chirurgie v Košiciach.
Založil tradíciu Jesseniových dní v Košiciach. Prvý Jesseniov deň sa uskutočnil v roku 1967 pri príležitosti 400-tého výročia narodenia tohto slovenského génia, filozofa, anatóma a chirurga. V poslednom období svojej aktívnej činnosti sa pričinil o zriadenie Transplantačného centra v Košiciach a sám uskutočnil prvé úspešné transplantácie obličiek.
Jubilantova vedecká a odborná činnosť bola ocenená mnohými vyznamenaniami, z ktorých bolo 56 univerzitných, fakultných, vedeckých inštitúcií a pracovísk domácich a zahraničných univerzít. Za dlhoročnú prácu v chirurg. spoločnosti mu bolo udelené čestné členstvo Československej chirurgickej spoločnosti, Československého lekárskeho spolku, Chirurgickej spoločnosti NDR, Maďarska, Bulharska, Kuby, Zakarpatských chirurgov a ZSSR.
V roku 1978 mu univerzita v Krakove udelila titul „doctor honoris causa“. Za príkladnú, obetavú odbornú činnosť mu prezident SR udelil Pribinov kríž II. stupňa.
               
Koľko vytvorených hodnôt sa skrýva v duchovnom zázemí uvedených viet a pritom ide o životný beh, ktorý bol naplnený obdivuhodne náročnou obetavou prácou pre rozvoj lekárskej, najmä chirurgickej vedy a verejného zdravotníctva. Prof. MUDr. Emil Matejíček, DrSc., v 70-tom roku života zanechal aktívnu chirurgickú činnosť. 
Jeho úvahy a klinické pozorovania ostali vždy aktuálne, podnetné a pôvodné. Svojich žiakov naučil jemnej operačnej technike s atribútom dobrého chirurga: byť úzkostlivý, ale nebáť sa, postupovať energicky, ale príliš neriskovať, operovať chladnokrvne, ale vždy opatrne. To, čo sa naučil od svojho učiteľa, prof. Kňazovického, ešte viac zveľadil a snažil sa odovzdať svojim žiakom a tak vytvoriť „košickú chirurgickú školu“.