COVID-19 - pre viac informácií kliknite tu
Dnes je sobota 16. januára 2021. Sviatok má Kristína zajtra má sviatok Nataša .  

Domovská stránka
Ochrana osobných údajov
Nemocnica
Služby
Nadácie
Pre pacientov
Mediálne centrum
Pracovná zdravotná služba
Projekty EÚ
Výskum a vývoj
Protikorupčná linka
Podávanie sťažností
Etický kódex
COVID-19
Všeobecné obchodné podmienky

    


Domovská stránka arrow Mediálne centrum arrow Tlačové správy arrow Fajčením škodíme sebe aj iným
Fajčením škodíme sebe aj iným Formátovať pre tlač

16 november 2006    

16.  november - Svetový deň bez fajčenia

Počet fajčiarov na našej planéte sa odhaduje na 1,3 miliardy. Napriek mnohým poznatkom o škodlivosti fajčenia rastie nielen počet fajčiarov, ale aj množstvo vyfajčených cigariet. Percentuálne je najviac fajčiarov v krajinách východnej a strednej Európy a tiež v juhovýchodnej Ázii. Na Slovensku fajčí asi tretina populácie. V súvislosti s rozmáhajúcim sa fajčením extrémne narastá úmrtnosť na kardiovaskulárne a onkologické ochorenia. Podľa štatistík v roku 1990 zomrelo na následky fajčenia ročne 3,9 milióna ľudí, zatiaľ čo v roku 2000 to bolo už 5 miliónov, čo predstavuje takmer 10 % z celkovej úmrtnosti na svete. Ak bude tento trend pokračovať, v roku 2020 to bude už 9 miliónov úmrtí ročne. 

„Fajčenie je obrovskou hrozbou z hľadiska ľudského zdravia. Je známe, že fajčiari sú podstatne častejšie obeťami srdcových infarktov, náhlych cievnych mozgových príhod a rakovinových ochorení rôznych orgánov, trpia podstatne častejšie na choroby priedušiek  a pľúc, majú oveľa častejšie vysoký krvný tlak, majú problémy s potenciou, poruchy dýchania, trávenia a takto by sme mohli pokračovať v širokom výpočte ďalších ťažkostí. Dĺžka ich života je zjavne  kratšia ako u nefajčiarov - ak napríklad 35 ročný muž rozhodne skoncovať s fajčením, môže okrem zlepšenia kvality života počítať v priemere s aspoň o 3 roky dlhším životom,“ hovorí doc. MUDr. Daniel Pella, PhD, vedúci Centra preventívnej a športovej medicíny Fakultnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach. Toto centrum začalo svoju činnosť 1. júna 2006 a jednou z jeho z hlavných náplní je prevencia kardiovaskulárnych ochorení, z ktorých ischemická choroba srdca, pod ktorú sa podpisuje aj fajčenie, tvorí podstatnú časť. Už za krátky čas svojej existencie zachytilo Centrum preventívnej a športovej medicíny pri preventívnych prehliadkach nemálo pacientov s viacerými rizikovými faktormi, medzi ktoré patrí aj fajčiarsky zlozvyk.

Pre zaujímavosť, v USA v posledných rokoch klesol počet vyfajčených cigariet pripadajúcich na jedného obyvateľa o polovicu, čo súvisí s radikálnymi spoločenskými a zdravotníckymi opatreniami kvôli zníženiu výdavkov na zdravotníctvo. Východoeurópania a Stredoeurópania sa však nechcú poučiť. Krajiny východnej a strednej Európy vykazujú v súčasnosti najhoršie štatistiky, čo sa týka výskytu fajčenia a boja proti nemu. 

„Alarmujúcou skutočnosťou je, že narastá počet mladých žien fajčiarok, čo vedie nielen k ohrozeniu ich zdravia, ale aj zdravia ešte nenarodených detí. Dnes sa považuje za dokázanú skutočnosť, že mnohé choroby majú svoj základ v poškodení plodu ešte počas vnútromaternicového vývoja a desiatky jedov, vrátane nikotínu, obsiahnutých v cigaretovom dyme, majú obrovský potenciál na poškodenie vývoja orgánov ešte nenarodeného dieťaťa. Fajčenie žien v tehotenstve preukázateľne znižuje pôrodnú hmotnosť detí a tieto môžu mať aj v neskoršom veku zdravotné problémy alebo problémy s učením,“ zdôrazňuje doc. Pella.Cigaretový dym obsahuje viac než štyritisíc chemických látok, z ktorých mnohé majú karcinogénny účinok. Fajčenie vyvoláva alebo zhoršuje prejavy niekoľkých desiatok rozličných ochorení. V prvom rade má súvis so vznikom rakoviny pľúc, chronickej obštrukčnej choroby pľúc a ischemickej choroby srdca. Tento zlozvyk sa podpisuje aj pod vznik alebo rozvoj astmy, angíny, chrípky, zápalov pľúc, tuberkulózy, osteoporózy, niektorých reumatických ochorení, cukrovky, aterosklerózy, ale tiež psoriázy, impotencie či zhoršenia plodnosti a celý rad ďalších ochorení. Už pravidelné fajčenie niekoľkých cigariet denne predstavuje pre fajčiara zdravotné riziko. Zvyšuje sa s počtom vyfajčených cigariet denne a dĺžkou fajčenia, pričom pre ženy môže fajčenie predstavovať väčšie nebezpečenstvo ako pre muža.  

Škodí však nielen aktívne fajčenie, ale aj pasívne vdychovanie cigaretového dymu, ktorý obsahuje najmenej 40 chemických látok spôsobujúcich rakovinu. Dlhodobé vystavenie účinkom tabakového dymu preto môže mať priame následky na ľudské zdravie - kvôli nadmernej dráždivosti spôsobuje ťažkosti s očami, nosom, hrdlom či pľúcami. Pasívni fajčiari môžu trpieť na rozdiel od aktívnych fajčiarov oveľa častejšie bolesti hlavy, nutkaním na zvracanie alebo závratmi. Pasívne fajčenie tiež spôsobuje veľkú záťaž na srdce a ovplyvňuje schopnosť organizmu využívať kyslík. Dlhodobý účinok pasívneho fajčenia zvyšuje riziko rakoviny a srdcových chorôb. Najzraniteľnejšou skupinou pasívnych fajčiarov sú deti, pretože detské pľúca sú menšie a imunitný systém detí je menej rozvinutý.  

„Keďže pasívne fajčenie je rovnakou hrozbou ako samotné fajčenie, neprekvapuje zákaz fajčenia na verejných priestranstvách vo vyspelých krajinách. Niektoré zákazy u nás z tohto pohľadu pôsobia ako výsmech poznatkom vedy – fajčenie ‚vo vyhradenej časti reštaurácie‘ bez jej dôslednej izolácie, nefajčiarov nijako významne nechráni,“ podotýka doc. Pella, podľa ktorého Slovensko musí v záujme ochrany nefajčiarov urobiť ešte veľa.

 

 

Pridal: RNDr. Jaroslava Oravcová    
Naposledy zmenené ( 16 november 2006 )    
< Predchádzajúce   Ďalšie >
Právno-personálne inform.
Verejné obstarávanie
Nehnuteľný majetok
Tlačivá
Faktúry a objednávky
Pre zamestnancov

 
Najnovšie
Najčítanejšie

 

 
 


Louis Pasteur

©2000-2020 UNLP Košice
ISO 9001 ISO 9001