COVID-19 - pre viac informácií kliknite tu
Dnes je sobota 16. januára 2021. Sviatok má Kristína zajtra má sviatok Nataša .  

Domovská stránka
Ochrana osobných údajov
Nemocnica
Služby
Nadácie
Pre pacientov
Mediálne centrum
Pracovná zdravotná služba
Projekty EÚ
Výskum a vývoj
Protikorupčná linka
Podávanie sťažností
Etický kódex
COVID-19
Všeobecné obchodné podmienky

    


Domovská stránka arrow Mediálne centrum arrow Tlačové správy arrow Diabetes mellitus trápi každého dvadsiateho Slováka
Diabetes mellitus trápi každého dvadsiateho Slováka Formátovať pre tlač

14 november 2006    

Už pätnásť rokov si Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) pripomína 14. október ako Svetový deň diabetu. Týmto ochorením trpel aj Thomas Alva Edison, priznáva sa k nemu slávna herečka Halle Berry a zo slovenských celebrít Stano Dančiak a Marián Labuda. Cukrovka trápi každého dvadsiateho Slováka a počet diabetikov stále stúpa. Súvisí to so zlými stravovacími návykmi (nadmernou konzumáciu cukrov a tukov) a obezitou.

Diabetes mellitus predstavuje chronickú poruchu látkovej premeny cukrov a tukov, ktorá je charakteristická zvýšenou hladinou cukru v krvi. Ochorenie má rôzne príčiny i rôzne prejavy a podľa nich rozlišujeme diabetes 1. a 2. typu. Diabetes 1. typu začína väčšinou v mladosti a vzniká porušením inkrečných buniek pankreasu (podžalúdkovej žľazy). Tým dochádza k strate inzulínu a glukóza sa z potravy nemôže odbúravať, preto stúpa hladina cukru v krvi. Naproti tomu diabetes 2. typu sa vyvíja obyčajne vo vyššom veku a súvisí s rezistenciou na inzulín. Trápi obyčajne ľudí s obezitou po päťdesiatke a ide o následok permanentne vysokej hladiny cukru a inzulínu v krvi a predstavuje až 90 percent všetkých diabetikov.

„Výskyt diabetu v posledných rokoch dramaticky narastá. Podľa štatistík postihuje približne 5 percent slovenskej populácie, no predpokladá sa, že asi u ďalších piatich percent populácie ešte nebol diagnostikovaný a zhruba desať percent obyvateľov má takzvané prediabetické stavy,“ hovorí prednosta IV. internej kliniky Fakultnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach prof. MUDr. Ivan Tkáč, PhD., ktorý je členom výboru Slovenskej diabetologickej spoločnosti.

Podľa neho sa pod zvyšujúci počet diabetikov podpisuje predovšetkým nárast obezity. Naopak, znížením hmotnosti sa dá ochoreniu predísť a úspešne ho liečiť, no pacientov, ktorí po zistení ochorenia schudli, nie je veľa. Pritom kľúčom k predchádzaniu ale i liečbe diabetu 2. typu je práve zdravý životný štýl – dostatok pohybu (aspoň tridsať minút aeróbnej športovej aktivity minimálne trikrát do týždňa, napríklad beh, bicykel, plávanie) a vyhýbanie sa vysokokalorickej strave.

„Cukrovka vedie k postihnutiu drobných ciev (kapilár), čoho dôsledkom môže byť postihnutie zraku, zlyhanie obličiek, či vredy dolných končatín vedúce až k amputácii. Postihuje aj veľké cievy, čo sa podpisuje pod vznik srdcového infarkt, mozgovej porážky a aterosklerózy končatinových tepien. Ochorenie výrazne skracuje život - priemerné dožitie diabetika je asi o desať rokov kratšie ako u ostatnej populácie,“ vysvetľuje prof. Tkáč.

IV. interná klinika FN L. Pasteura sa zaoberá praktickou liečbou diabetu a jeho komplikácií, ale i diagnostikou a výskumom tohto ochorenia. Na toto pracovisko sa dostávajú komplikované prípady a pacienti po infarkte, mozgovej cievnej príhode či so zlyhaním obličiek v dôsledku cukrovky.  Pacienti s cukrovkou tvoria asi 30 percent hospitalizovaných pacientov.   

Z histórie:  

Diabetes je známy už stáročia. Už v starom Grécku sa zisťoval ochutnávaním moču, ktorý má pri ochorení sladkastú chuť. Z toho vznikol aj jeho názov - diabetes mellitus znamená v preklade medová močová úplavica a charakteristické je pre neho nadmerné vylučovanie moču. K objaveniu príčin ochorenia (ktorým dnes na svete trpí asi 250 miliónov ľudí) a liečbe inzulínom však viedla dlhá cesta.

V roku 1889 opísal berlínsky patológ Paul Langerhans ostrovčekovité bunkové útvary v podžalúdkovej žľaze človeka, no nepodarilo sa mu objasniť ich funkciu

- V tom istom roku dokázali Joseph Freiherr von Mering a Oskar Minkowski súvislosť medzi podžalúdkovou žľazou a diabetes mellitus, keď operačne odstránili podžalúdkovú žľazu psovi a umelo tak u neho vytvorili diabetes

V roku 1921 sa kanadským fyziológom Frederickovi Grantovi Bantingovi a Charlesovi Herbertovi Bestovi podarilo získať inzulín z tkaniva podžalúdkovej žľazy a injektovať ho psovi, ktorému bola predtým odstránená podžalúdková žľaza

V roku 1922 bol inzulínom liečený prvý človek. Objaviteľ inzulínu  Frederick Banting získal o rok neskôr za tento objav Nobelovu cenu.  

Poznámka: Informácie poskytol prednosta IV. Internej kliniky prof. MUDr. Ivan Tkáč, PhD.

 

Pridal: RNDr. Jaroslava Oravcová    
Naposledy zmenené ( 14 november 2006 )    
< Predchádzajúce   Ďalšie >
Právno-personálne inform.
Verejné obstarávanie
Nehnuteľný majetok
Tlačivá
Faktúry a objednávky
Pre zamestnancov

 
Najnovšie
Najčítanejšie

 

 
 


Louis Pasteur

©2000-2020 UNLP Košice
ISO 9001 ISO 9001